Červenec 2012

Nočná obloha

20. července 2012 v 10:44 | pod maskou |  ja a moji démoni
Čo Vám k tomu povedať?
Iba mlčať dá sa snáď.
Veď to posúďte sami
a strávte noc pod hviezdami.

Obloha sťa semiš čierna,
farbou peklu je verná.
A na tom plátne umelca,
výbuch! Ohňostroj srdca!

Naveky na ňom tíško, mlčky,
tlejú drobné iskierôčky.
Nik nevie, kde sa tam vzali,
či ľuďom zo sŕdc vyskákali...

Snáď každý z nás niekde v duši
aspoň jednu v sebe nosí.
Tá mu svoju nádej dáva
a šeptá, nech sa nevzdáva.

Snáď raz aj v sebe nájdem
to plátno tmavé ako eben
a snáď tam budú mlčky
tlieť moje hviezdičky.

(jedna z mojich prvotín, z r. 2003)

Snáď dostanem lízatko...

20. července 2012 v 1:08 | pod maskou |  z denníka psychopata...

Keď som bola malá...

Keď som bola malá a chodili sme k pani doktorke, vždy mi všetci raveli, že to nebude bolieť... keď už to bolelo, maminka mi pofúkala bobinko a povedala "neboj sa, za cgvíľku je po bolesti" a mala pravdu. Pani doktorka sa tvárila vždy prísne, aj keď sa usmievala... ale pani sestrička bola hotové slniečko! Vždy mi dala lízatko a omalovánku, aby som pretsala plakať :)

Dnes som dostala infarkt- teda aspoň myslím.

Nechcem trepať o tom, ako sa mi srdce roztrieštilo na milióny kúskov malých, že by prešli uchom ihly a podobne... nie je to tak.
Bolelo to naozaj asi ako infarkt. Aj keď som ho nikdy nemala, asi takto nejak som si tú bolesť vždy predstavovala. Bola som doma a stalo sa, čo sa nemalo- nedopatrením a nechcene som tam nechala polovicu svojho srdca... pólka srdca očividne na pumpovanie krvi po tele zaručene nestačí, ako som dnes zistila. A tak prišiel ten infarkt.

Tlak na hrudi, bodavá bolesť v ľavom ramene a absolútny výpadok mozgu... neviem si to inak vysvetliť.


Dúfala som, že zomriem, že príde nejaký smrteľný kŕč a konečne budem mať pokoj... ale nič také sa nestalo. Vykúpenie neprišlo, ani rozhrešenie... vlastne neprišlo nič- zostala len tá bolesť...


...bolí to tak strašne, že neviem myslieť vôbec na nič... len dúfam, že dostanem aspoň to blbé lízatko! Nie, že by mi nejak pomohlo :)


Rozchod

18. července 2012 v 10:08 | pod maskou |  ja a moji démoni

Zmráka s a príde dážď,
to vieme už dlho obaja.
Srdce moje totiž nepoznáš,
nevieš, prečo som ťa neobjala.
Slzy mi po lícach stekajú,
keď vravíš mi "mám tě rád"
a bunky moje zas šepkajú,
že si len môj kamarát.
Neviem ako povedať ti,
že je mi to naozaj ľúto,
že chcem aby sme boli kamaráti,
aj keď viem, že teba bolí to.
Ochladol môj lásky cit k tebe.
"prečo?", neviem, asi to tak má byť,
a možno vyzniem ako sebec,
no úprimná chcem k nám obom byť...


Ľudia vs. pavúky???

10. července 2012 v 23:34 | pod maskou |  z denníka psychopata...

Sme až takí odlišní???

"Snovačka jedovatá se množí pohlavně. Samice před spářením vypouští zvláštní výměšek, který přitahuje samce žijící v okolí. Po spáření samce zabije, díky čemuž dostala i svůj alternativní název černá vdova."

Toto som si nedávno prečítala niekde na stránkach a tak ma napadlo: Sme naozaj až tak odlišní od týchto "primitívnych" zvierat???
Pochybujem.

Naozaj by som raz chcela byť rovnaká... a ak budem naďalej stretávať ľudí ako doteraz, raz sa ňou bezpochyby stanem :P

ĎAKUJEM

10. července 2012 v 23:29 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Ďakujem...
Ďakujem ti za to, že zo mňa robíš toho, kým som :)
Celý svoj život sa prispôsobujem. Najskôr zistím kto čo chce- ten chce sexicu, náruživú, večne nadržanú... druhý zas sväticu, so srdcom i telom čistým ako ľalia... len ty nechceš nič.
Hltáš všetko, čo ti dám- ako podvíživené dieťa, ktoré jikdy nezažilo materinskú lásku.
Odpad považuješ za lahôdku a ja sa nestíham diviť.
Secon-hand na mólach v Miláne či Londýne...
Nikdy som nezažila krajší pocit... a za to ti ďakujem:)

Môj prvý sex:)

5. července 2012 v 22:15 | pod maskou

Výber partnera:)

Musím uznať, že s týmto som mala veľké problémy:) Jediným kritériom bolo, že ho musím milovať, aby som to nikdy v živote neľutovala. Keď sa na to teraz pozriem spätne, nemilovala som ho... ALE v tej chvíli som o tom bola presvedčená, takže aj to sa počíta:D
Chodili sme spolu asi rok, poznali sme sa odkedy sa pamätám... neustále sme sa rozchádzali a schádzali a jeden pre druhého sme boli svetom... oprava: On pre mňa bol celým svetom. Ako sám neskôr povedal, ja som bola hneď po počítači, kamarátoch, futbale a pive jeho najobľúbenejšou :D
Chodili sme na dlhé prechádzky a ja, ako správna kresťanka, som sa vždy snažila tváriť cudne. Hormóny s nami ale mávali viac než by bolo zdravé. Kde sme mohli, tam sme sa zašili, aby sme si mohli vychutnať pár neohrabaných a uslintaných bozkov s nemotorným ale účinným obchytkávaním sa na intímnych partiách. Bolo to super!!! Inak, by sme to nerobili... ale bolo to le detské mazlenie sa s troškou vzrušenia zo strachu, aby nás nikto nevidel a úzkosľou z toho, že ani nevieš, čo robíš. Predstierala som orgazmus skôr ako som vedela, čo to slovo vôbec znamená. Dôvod? Nevedela som, čo to znamená, o čo tým prichádzama videla som to v porne:D Snáď najhlúpejšia chyba v živote.
Vedeli sme, že to príde. On to chcel stále a najlepšie hneď, aj keď bol len o pár mesiacov starší. Ja som pragmatik, takže som čakala, kým budem mať 15násť, aby moju vtedajšiu "lásku" nezavreli do basy :D

Phill bol pre mňa naozaj celým mojim svetom Keď sme sa rozišli, podrezala som si žili. Nevedela som si proste predstaviť, že by som mohla byť niekedy s niekym taká šťastná, ako som bola s ním... neskôr som bola aj šťastnejšia, ale to človek v 15tich nevidí- skôr nechce vidieť...
Nebolo to plánované- žiadna špeciálna príležitosť, oslava či večierok- nikdy som to tak nechcela. Vždy som bola za spontánnosť a tak som si povedala, že to nechám na "osude", proste na náhode.

Keď sme sa o tom bavili s mamou, sľúbila som jej, že jej o tom poviem, keď "to budem mať prvý raz za sebou". Vždy sa snažila mi rozumieť a pomôcť- naučila ma úplne všetko-ako sa chrániť a tak, ale bolo to také "divné" :)

Doma došlo pečivo a tak sme šli večer do pekárne na čerstvý chlieb. Phillovi bola zima a tak sme sa po ceste stavili u nich doma po mikinu... tú si ale nikdy neobliekol.

V izbe bola tma ako v rohu- nechcela som, aby zasvietil, pretože v svetle som "škaredá"- aspoň vtedy som si to myslela. Bozkávali sme sa ako vždy, mazlili a otierali o seba ako ryby pri párení. Tak to chodí asi vždy, keď človek netuší, čo chytiť do ruky :D

Náhodou som sa ho dotkla a bol taký tvrdý, že by sa ním daly orechy rozbíjať:) Ani neviem prečo, ale v tej chvíli som bola rozhodnutá. O sexe som vedela len z časopisov a kníh (internet vtedy nebol bežnou záležitosťou), no aj napriek tomu som zrazu vedela, čo s "tým".
Pamätám si to, akoby to bolo včera. Ležali sme na sebe, hladili sa a bozkávali... a zrazu (som si tým istá) nechtiac do mňa "vliezol". Nebolelo to, bolo to len zvláštne- samo o sebe ma to nedesilo, len som mala predstavu, že mám vždy všetko pod kontrolou a zrazu som pocítila úzkosť, pretože toto som pod kontrolou nemala. Vydala som sa napospas nemu a jeho pubertálne nadržanému telu bez mozgu. Strach z podriadenosti však prehlušil zvláštny, veľmi príjemný pocit a eufória. Orgazmus to nebol- to som zistila po pár rokoch, ale v tej chvíli som o tom bola presvedčená...

Najkomickejšia bola jeho otázka: "To už???" V tej chvíli mi to prišlo nehorázne smiešne a tak sme sa obaja strááášne rozosmiali:D
A bolo po sexe. Smiali sme sa len pár minút, no mne to prišlo ako večnosť... nakoniec sme sa, na môj popud, obliekli a vyrazili sme kúpiť chclieb.

Po "tom"


Cesta bola zvláštna. Bola som taká zmätená!!! Cítila som sa neskutočne šťastná a zároveň neistá. Chcela som, aby to stálo za to- aby ma miloval až do konca života a bol navždy so mnou. Na druhej strane som mala pocit, že som v jeho očiach stratila cenu. Dala som mu predsa to, o čom mu šlo celý ten čas. Cítila som sa bezcenná... zneužitá a špinavá...

S odstupom času

Vtedy som to tak cítila. Dnes viem, že to bola hlúposť. Vtedy som ho naozaj milovala a on miloval mňa. Vravela som si, že ak sa prvý krát vyspím s niekým, koho budem milovať, nikdy to neoľutujem. Bohužiaľ, život nie je ako matematická rovnica- nie je taký jednoduchý...
Pred pár dňami- vlastne už sú to mesiace:), som stretla človeka. Dala by som všetko za to, aby som svoj prvý sex zažila práve s ním. Na druhej strane, keby som nezažila sex s "týmprvýmnajlepšímnasvete", ako by som to dnes vedela posúdiť???

Ak sa človek zamýšľa nad tým, či to urobiť alebo nie- radím vám- NEROBTE TO!!!
Keď príde ten správny čas (ja viem, zas klišé), budete to vedieť- proste as rozhodnete a budete si tým isté.
Z vlastnej skúsenosti ale viem, že počkať si, stojí za to a nikdy nemôže byť na škodu:)

Bez tajomstiev je svet krajší!

3. července 2012 v 17:30 | pod maskou |  z denníka psychopata...

Ako predčasne dospieť?

Budete potrebovať otca alkoholika- najlepšie otčima, ktorý Vás v alkoholovom opojení a neprítomnosti matky sexuálne obťažuje. Potom jednu matku, ktorá Vás síce bezhranične miluje, no nemá na Vás čas, pretože vďaka sku**enému systému trávi v práci 20hodín denne, aby ste neumreli od hladu. A v neposledmom rade treba minimálne jedného, najlepšie dvoch súrodencov.

Všade bola tma a ticho, len za oknom bolo počuť kvílenie vetra a prsty konárov škriabali svojimi pazúrmi po stene nad mojou posteľou. V tom sa dvere potichu otvorili, akoby šeptali "Uteč!". Bubák vkĺzol do miestnosti.
Škrípanie pazúrov na stene prehlúšil šepot, ktorý sa zarýval do mäsa mojich líc.
To bol jediný raz v mojom živote, kedy som pocítila pohladenie, ktoré mi mrazom pálilo kožu.

Rany na tele sa zhoja, jazvy časom zmiznú alebo sa dajú odstrániť... no tie na duši, tie zostávajú navždy. Sú to jazvy, z ktorých sa časom stávajú rany- beh času sa obráti. Rany sa nehoja, jazvy nemiznú,... sú z nich rany, ktoré bolia a krvácajú znova a znova. Srdce sa triešti na kúsky, no bolesť neutícha. Naopak- každým dňom, hodinou, minutou i sekundou sa vracia živšia a čerstvejšia, silnejšia než kedykoľvek predtým.

"Bude to naše malé tajomstvo." Zavelil šepot zarezávajúc sa mi do ucha a šije. "Máš predsa rada sestričku, nie?"
Stačilo nemé prikývnutie a bubák bol preč. Zostal po ňom len smrad z lacnej vodky a cigaretových špakov.
Zrazu mi prsty konárov škriabuce po stene nad mojou posteľou neprišli až také desivé....