Srpen 2012

Slzy do vankúša...

31. srpna 2012 v 21:15 | pod maskou |  ja a moji démoni
PRED OČAMI TMA A V SRDCI VLAHÝ CHLAD
LEN HORÚCE SLZY ROZTÁPAJÚ TVÁRE ĽAD

TÁ TRBLIETA SA V SVITE MESIACA
ZATIAĽ ČO ŽIVOT Z NEJ SA VYTRÁCA

HORÚCE BOZKY, STUDENÁ KRV, VLHKÉ OBJATIA
RUKA RUKU, KOŽA TELO UVRHLI DO ZAJATIA

ŽIADNE SLOVÁ, LEN ŠEPOT KRÍDEL NETOPIERA
DO NOCI HLUČNE VOLÁ: "PROSÍM, EŠTE NEUMIERAJ"

ČERVENÉ LÍCE, KROPAJE POTU, DÁŽĎ A STUDENÁ ZEM
Z´BLESK SVETLA, DUNIVÁ TMA, TEPLÝ VZDUCH, STUDENÝ SEN

TLKOT SRDCA, STRACH A HRÔZA, VYDESENÁ DUŠA
VLHKÉ OČI, MOKRÉ DLANE... SLZY DO VANKÚŠA

Čo k tebe cítim?

16. srpna 2012 v 18:39 | pod maskou |  z denníka psychopata...


Keď som sa ráno zobudila, uvidela som tvoju tvár bez náznaku života...
...mohla by som ťa pozorovať ceeeelééééééé hodiny...
...kamenná tvár sa skrivila do úškľabku, zvraštené čelo, obočie stiahnuté dole, pery úzko stisnuté...
...pohladila som ťa po ruke:)
Len letmo!
Ani si sa neprebral.
Vrásky z čela zmizli, ľavý kútik sa pohol smerom k zatvorenému oku a tesne nad ním sa objavila jemná priehlbinka.
V tej chvíli ma za oknom zrazu vtáky začali vítať do nového dňa.
S vôňou čerstvo zompletej kávy v nose a šálkou tej instantnej v ruke som vyšla pred dom a zapálila si cigaretu hrejivým, žiarivým kúskom dedičstva našich prapredkov.
Plamienok sa zavlnil v kratučkom tanci s vetrom, aby dal život bielemu stromu a roztrišteným zvyškom potomkov Kolumba a potom sám zomrel v mojej dlani. Ich duše museli zhorieť, aby sa ako obláčik dymu vzniesli do neba. Pozorovala som ich cestu zasvätene, akoby som bola jednou z nich...
Vyšlo slnko.
Rozžiarilo svojim teplom celý svet navôkol.
... a čas sa zastavil.
Tráva zozelenala,
kvety rozkvitli dúhovými farbami,
obloha zbledla do belasa pripomínajúc azúrové more,
z mračien sa stali v priestore a čase nehybne vysiace chumáčiky cukrovej vaty...
Dnes pršať nebude.
Hrejivý lúč pohladil moju tvár a prinútil ma k úsmevu.
Nemohla som odolať.
Pozrela som slnku do tváre vďačna za všetku tú nádheru navôkol...
"Dobré ránko, Rastík..."

Zmätok v menách :)

14. srpna 2012 v 20:17 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Roky som si písala denníčky- najskôr som písala zrkadlovo (táto schopnosť mi zostala dodnes), neskôr som si vytvorila pomerne komplexné "tajné" písmo a nakoniec som vždy dopísanný denník schovala na tajnom mieste. Keď sa nad tým zamyslím spätne, neboli tam informácie tajné... ale svojim denníkom nikdy neklamem- NIKDY! Je to pravidlo. Inak by som totiž samam nevedela, čo sa stalo :D
Celý život klamem a je to jedna z vecí, v ktorých som naozaj dobrá... problémom je, že som v tom taká dobrá, že viem oklamať aj samú seba a už po niekoľkých hodinách sama vlastne neviem, čo je pravda a čo je lož.
Problém ale je, že som nežila nikdy práve príkladným spôsobom života :P
A preto by nájdenie týchto informácií nevhodnou osobou mohlo mať za následok narušenie mojej image :D Nechcela som, aby niekto vedel, čo je pod povrchom, pod mojou maskou.
Časom som pochopila, že v spleti mojich myšlienok, spomienok a fantázií sa vlastne poriadne envyznám ani ja sama a tak nie je potrebné všetko šifrovať- stačí len zmeniť mená. Ak sa dotyčná osoba aj dostane k mojmu denníku, len ťažko sa v ňom spozná... ak vôbec :)

Kto je kto?

Na pohlaví nezáleží :) Je snáď jedno či som muž alebo žena a či sa mojim životom mihali muži či ženy- na pohlaví naozaj nezáleží :)
Zamerala som sa teda len na prezívky :D
Zoznámte sa- toto su moje lásky:

  • Set
  • Phill
  • Luke
  • Mark
  • Luis
  • Ted
  • Pet a Marci
  • Mat
  • Jack
  • Casssanova
  • Ross
  • Mike
  • T1000
  • uchvátený
  • dibizňa
  • Ryšo
  • zamestnávateľ
  • ...

Nech to znie akokoľvek hlúpo, gýčovo či pokrytecky... stojím si za tým, že každého z vyššie spomínaných pánov a dám som svojim spôsobom milovala- či už emocionálne, sexuálne, platonicky alebo ironicky :P


Upíri? Nezmysel :)

14. srpna 2012 v 11:54 | pod maskou |  slová do sveta
Dracula, upíri,... zubaté príšery sajúce krv... vždy vykresľované len v zlom svetle... :(

Čo je v skutočnosti za tým?

Porfýrie sú vrodené alebo získané poruchy špecifických enzýmov biosyntézy hemu, charakterizované hromadením porfyrínov (P) alebo ich prekurzorov (PP) t.j. kyseliny delta-aminolevulovej (ALA) a porfobilinogénu (PBG) v niektorých tkanivách, ich zvýšenou plazmatickou hladinou či zvýšenou koncentráciou v erytrocytoch a zvýšeným vylučovaním P alebo PP.
Porfýrie so zmnoženými porfyrínmi (uroporfyríny, koproporfyríny, protoporfyríny) sa prejavujú fotosenzitivitou. Porfyríny ožiarené svetlom s vlnovou dĺžkou okolo 400 nm v prítomnosti O2 tvoria nestabilný singletový kyslík, ktorý je toxický pre tkanivá.

Kongenitálna erytropoetická porfýria

Klinický obraz: ochorenie je charakterizované exkréciou tmavo červeného moča u novorodencov. V ďalších týždňoch a mesiacoch života sa objavujú kožné príznaky v zmysle fotosenzitivity. Koža na svetlu exponovaných častiach tela je napnutá, tvoria sa početné vezikuly až buly, ktoré ľahko praskajú a infikujú sa. Charakteristické je stenčenie kože, zvýšená zraniteľnosť, protrahované hojenie defektov, ložiskové hyper- a hypopigmentácie, hypertrichóza tváre a končatín. Sekundárne infekcie vedú k vzniku jaziev. Ukladanie porfyrínov v chrupavkách a kostiach s ich následným poškodením vedie v spojení s kožnými prejavmi k ťažkým deformitám a mutiláciám na tvári a rukách. Zubná sklovina je porfyrínmi sfarbená hnedočerveno.
Väčšina postihnutých má hemolytickú anémiu, okrem toho je porušené vyzrievanie erytrocytov v kostnej dreni s predčasným zánikom nezrelých prekurzorov. Z porušených erytrocytov sa porfyríny a porfyrinogény uvoľňujú do krvi.

Záver???

Pred desiatkami či stovkami rokov ľudia o tomto ochorení nemali ani páru... bledý a chorobou vyčerpaný človek možno raz usúdil, že keď sa napije krvi, doplní tým svoju vlastnú- koniec koncov, krv niektorých zvierat konzumujeme dodnes a to aj v civilizovanom svete.
Stačilo už len, aby tento bledý "zvrhlík" vyšiel v letnom slnečnom dni na trh kúpiť obilie a jeho choroba ho už po niekoľkých hodinách poznačila nepeknými kožnými prejavmi...

Tadáááááááááááááááááá... a vznikol upír :D

O živote netreba premýšľať...

1. srpna 2012 v 22:10 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Sedím na lavičke pred domom a fajčím. Premýšľam, čo sa to vlastne stalo. Zbožňujem vlnenie dymu v svite mesiaca- prekrásne žieňa, mladučké, pripravené na svadobnú noc...tancuje len pre mňa, zvádza, vzrušuje a vábi...
Tak to mám rada.
Len jej ladné pohyby ma dokážu odpútať od reality. Občas. Bohužiaľ, len na chvíľku.
Vstávam.
Hasím cigaretu o dlaň.
Bolí to...
Nevadí.
To teraz nie je podstatné.
Podstatný si len ty...
Kráčam v tme, opatrne, no stále bez strachu, rovno za nosom. Svetlá už dávno zhasli.
Čo s tebou??? Prečo si to urobil?
Opäť si sadám a zapaľujem. Sedím na lavičke vedľa železnice.
Dostala som nápad!!!
Líham si na koľaje... srdce mi bije ako divé, sotva stíham dýchať...
Pozorujem hviezdy. Snáď ešte nikdy neboli také nádherné ako dnes v noci.
Bojím sa? Nie. To naozaj nie je strach. Zo smrti strach už dávno nemám- po všetkých tých samovražedných pokusoch :)
Je to vzrušenie- áno, to je to správne slovo!
Je to ako... ako, keď muž pri romantickom láskaní vyzlečie ženu, zviaže jej ruky i nohy a potom ju dráždi a láska až má ona pocit, že vyskočí z kože,... že už to nemože vydržať!... no vždy, keď si už myslí, že príde sladká odmena za týranie, že jej muž dopraje vytúžený orgazmus, muž si sadne, odpije si z vína a hľadí do jej žebrajúcich očí... a potom začne od začiatku...
Ona nikdy nevie, kedy to konečne príde...
Presne takto sa cítim, ležiac na studených kameňoch v objatí už trochu hrdzavých rúk.
Dofajčila som.
Prišlo sklamanie- teda tak trošku.
Svoj orgazmus som dnes nedosiahla:(
V hlave mi hučí ticho a do očí ma páli svetlo hviezd.
Zdvihnúť sa? Alebo zostať ležať?

Spomenula som si na tvoje pohladenie a na orgazmi, ktorými ma tak veľkolepo obdarúvaš každú noc... nezáleží na tom, čo bolo, ale čo je teraz a čo bude...

Čo je teraz???
Milujem ťa!

Čo bude???
Chcem ťa objať!
Chcem sa s tebou milovať!
Chcem mať s tebou deti a raz na starobu zomrieť!

Dvíham hlavu. Úsmev na tvári, obláčik pary pred ústami, tmavý tieň v kovovom objatí...
Ako to, že vidím svoj tieň????

"Včera krátko po polnoci prišlo o život mladé dievča... pravdepodobne spáchalo samovraždu... "