Jeseň konečne bez melanchólie...

30. října 2012 v 23:18 | pod maskou |  z denníka psychopata...

Prechádzka lesom...

Polonahé telá stromov ma prijali do svojho objatia. Svoje pestrofarebné rúcha zobliekli len prednedávnom, aby nimi do mäkka vystlali chodník pod mojimi nohami.Na lysinách ich dlhých kostnatých hnátov sa belel čerství porašok- studený pozdrav od kmotričky zimy. Veru, pri každom výdychu sa mi pred perami objavil obláčik pary- akoby sa v ňom už čoskoro mali objaviť nejaké písmenká a vypovedať tak najtajnejšie myšlienky a pohnútky hlavnej hrdinky z komixu... tá moja sa však mlčky už o pár sekúnd rozplynula, ako by sa stala súčasťou niečoho väčšieho, nadprirodzeného- aby sa o pár sekúnd opäť objavila a letmo bozkom obdarila moje skrehnuté pery.

Kde si?

Všade kam sa pozriem.
Videla som ťa v tých obláčikoch pary- v každom jednom z nich, v každom farebnom liste na zemi i v povetrí, v každom chumáčiku snehu... :)
Je to všetko na palicu a ja to veľmi dobre viem, nemohla som si pomôcť.
Hneď som si spomenula na tvoje strapaté vlasy po ránu, úsmev na perách a pohladení, čo mi venuješ vždy, keď sa k tebe pritúlim... spomenula som si na naše milovanie v jazere za bieleho dňa, na slnečné lúče hladiace tvoju tvár a slastný výdych, keď sis si konečne doprial slasť, ktorou tak veľkoryso a často obdarúvaš mňa.
V tej chvíli som myslela len na jediné- ako veľmi by som sa hneď teraz v tomto momente, tu na tomto lístí a v tomto neľútostnom chlade a zime- ako veľmi sa chcem s tebou milovať...
Tak veľmi ťa túžim objať!
Kilometer či dvesto- všetko jedno, keď s tebou nemôžem byť:(
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Annie Julie Annie Julie | Web | 30. října 2012 v 23:55 | Reagovat

krásně napsané...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama