Moja detská izba...

13. října 2012 v 15:09 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Moja detská izba je pomerne verným obrazom toho, čo v úplnej podstate tvorí môj život.
Dominantou sú jednoznačne knihy - rozprávky a učebnice, edícia "Najlepšie svetové čítanie" s výtvormi svetoznámych autorov, ktoré som nikdy nedočítala. A na záver zopár "knižočiek" takmer neznámych autorov, ktorých diela naozaj milujem.
Haldy plyšákov som z políc odstránila len nedávno a izba teraz vyzerá oveľa "dospelejšie" i keď, ako človek v jeseniu, bezdôvodne posmutnela.
Na stenách visia čiernobiele "maľby" nahých žien v drsnom svete príšer a smrti ešte z čias, keď farebné tlačiarne boli prepichom bohatých.
Nad písacím stolom zaas vytrhnuté stránky z časopisov prezrádzajú moje niekdajšie lásky- šupinaté beznohé spomienky na rajskú záhradu a podrobný nákres konštrukcie tanku T-90S, ktorý som kedysi vedela kompletne nakresliř zpamäti.
Iróniou je, že tu nie sú takmer žiadne fotografie...
Nie, že by nebolo na čo spomínať! Sú tu asi len 3 fotky- jedna spomna na krásne časy s mojou rodinou, ktorá v tých časom ešte naozaj bola rodinou.
Ďalšie 2 sú dnes už časom vyblednutou spomienkou na moju pubertálnu "užnavekyanavždyspolu" známossť, ktorej čaro vyprchalo v momente, keď už nemusela prekonávať odlúčenie na stovky kilometrov.
Od maminky som v puberte veľa pochvaly nedostávala- úprimne povedané, nebolo za čo, nebola som totiž práve ideálne a príkladné dieťa. Možno som ju len, ako asi každý puberťák, nechcela počuť. Nech už je to akokoľvek, pubrtu som prežila len vďaka textom Eminemových piesní a nahrávkam Verdiho skladieb. Zvláštna kombinácia? Započúvajte sa niekedy do rytmu:)
V slovách som vždy našla oporu.... a tak som písala. Myšlienky, pocity, úvahy, výroky, citáty- odkazy pre mňa samotnú, ktoré ma mali aspoň prilížiť k dokonalosti.
Sú všade.
Po stenách i nábytku.
Obrázky, ikony, básne i skratky, ktorým až dodnes rozumiem len ja.
To všetko spája "Moja cesta životom" - čo nie je viac ako maminke poctivo ukradnutý kus vlny (rada štrikuje), na ktorý som pôvodne chcela pripínať pohľadnice z miest, ktoré navštívim. Po tom, čo tm po niekoľkých rokoch stále viseli len 2 pohľadnice malebných Tatier a prierez kultúrnymi pamiatkami hlavného mesta našich západných susedov, rozhodla som sa v období tesne po maturite, pridať na opačný koéniec oznamká, ktoré som dostala.
Keďže som strednú neopakovala, šnúra stále zíva prázdnotou a odhaľuje tak každému návštevníkovi aký úbohý je môj spoločenský život.
Úplne v kúte, tam kde by nikdy nikoho nenapadlo sa pozerať, mám aj ja svoj "kútik smrti".
Odmena od mŕtveho otca, dar od strateného priateľa, spomienka na stratu dôstojnosti a desiatky dôkazov vlastnej neschopnosti.
Za plejádou životných prehier, na samom dne oceánu sklamaní, leží smutná pripomienka mojej existencie.
Kým som bola, či nebola... kým som či nie som dnes... a kým som mohla a nemohla raz byť.
Deň po dni záznamy, dôkazy mrhania časom.
...minúty
...hodiny
...dni
...
... celé týždne, mesiace, celé roky stratené písaním týchto riadkov....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama