Leden 2013

Slová

30. ledna 2013 v 16:23 | pod maskou |  ja a moji démoni
slová rodia sa mi v srdci a tam aj zomierajú
slová ktoré nikdy nepoviem, vyslovenia sa nedočkajú
slová v slovách piesní v básňach básnikov
tie čo nik nepovie ti, nikomu nie sú útechou
slová zamknuté niekde tam, kde už nik nebýva
slová mlčky povedané, slovo čo nikomu nechýba
bez rýmov hlúpych básní tónov muziky
vyslovenia sa nedočkajú nikdy, pred nikým
sú to slová z duše v hĺbke srdca ukryté
nepomôžu sľuby prosby či mlčanie zaryté
zostanú u mňa v have navždy schované
veď sú to len slová nikoho... no nie? 

Daň za šťastie

28. ledna 2013 v 19:11 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Je neskutočné v cudzincovej tvári objaviť tú tvoju.
Stretnúť ťa po stýkrát a vždy znova po prvý raz.
Ako na prvom rande, ruky sa mi potia, žalúdok sa trasie a chveje sa mi hlas.
Opatrné objatie starých priateľov, čo sa roky nevideli.
V tej chvíli chcem vykríknuť z plných pľúc "milujem ťa!",
ale výkrik zomiera v hrdle strachom z odmietnutia, zabudnutia.
Mlčky hľadám odpoveď v tvojich očiach,
ktoré v sebe naraz nesú radosť i smútok celého sveta.

Je nádherné znovu ťa spoznávať akoby sme sa nikdy predtým nepoznali.
Zviesť ťa a nechať sa zviesť vždy iným, no rovnako účinným spôsobom,
letmý dotyk dlaní, ostýchavý a tak náruživý zároveň!
Stačí jediné pohladenie, jediný dotyk pier a viac rozumu niet...
... z dospelých sa stávajú deti, aby vo vzájomnom objatí nahých tiel opäť dospeli...

Je neskutočne nádherné znova a znova sa do teba zamilovať,
splývať s tebou zas a zas, aby som sa každé ráno znovu narodila v tvojom náručí ako nový človek.
S každým nádychom tvojej vône ťa zbožňujem viac,
s každým dotykom som na tebe závislejšia,
s každou sekundou s tebou sa stávam viac sebou
a môj svet rajom na Zemi.
S každým pohľadom do tvojich očí,
svet sa prestáva točiť
a ja sa ponáram do zradných vôd absolútnej oddanosti.

Práve preto je neskutočne bolestivé ťa znova a znova strácať...
...nie je nič ťažšie ako pustiť tvoju ruku a zavrieť oči s vedomím,
že keď ich otvorím, neuvidím už tvoju tvár...
... tvoje oči ma nepohladia :(
... a nepovedia mi slová,
ktoré vyslovené nahlas trieštia srdce na prach.

Snáď more v mojich očiach ti dnes prílivom pošepkalo "milujem ťa a budeš mi chýbať!"


Ak si to čítaš...

10. ledna 2013 v 20:46 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Ak čítaš tieto riadky, odpusť mi, prosím, čo v nich napíšem...
Deň čo deň spomínam na raj, na náš pôvod, miesto kde sme kedysi boli my dvaja šťastní.
Noc čo noc snívam sen o strieborných vlasoch, vráskach v tisknúcich sa dlaniach skryté pred svetom.
Desí ma jediné....
... sny ženú ťa vpred,
spomienky zas ťahajú ťa späť...
...no obe tieto skutočnosti,
zabúdajú žiť v prítomnosti :(

strach z prebudenia

4. ledna 2013 v 1:30 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Nepísala som ani nepamätám :)
Nemala som prečo. 
Bola som šťastná.
Nič mi nechýbalo.
Ty si odišiel a čas sa zase roztiekol a zlepil, ako to šampanské, čo sme včera rozliali na podlahu.
Je po polnoci a ja mám hlad.
V chladničke som bola snáď už 10x kým som zistila, že jedlo ma nezasýti, voda neuhasí smäd... 
...ani moja obľúbená deka ma nezahreje.
Nič nepomáha, keď so mnou nie si ty!
 
Byť s tebou je ako žiť krásny sen.
Dúfala som, že nikdy neskončí, že sa nebudem musieť zobudiť...
....zase omyl :(
 
Teraz ma denne napadá len jediné:
Aké kruté asi to prebudenie bude???
 
Vidíme sa na pár sekúnd, aby sme hodiny na seba čakali.
Všetky tie hodiny, dni a týždne čakania - to všetko je len "zamumlaním" zo spania. 
Je to ako prevaliť sa uprostred noci na druhý bok a opäť sa ponoriť do sveta snov, lebo vieš, 
že do rána je ešte ďaleko, že môžeš ďalej sladko spať.
 
Ak je každé z týchto zamumlaní tak mučivou a takmer nekonečnou bolesťou, 
aké asi bude skutočné prebudenie?
Ako veľmi a ako dlho bude bolieť to "ranné" otvorenie očí a obraz reality?
 
Myslím na to každé ráno, keď vankúš po mojom boku zíva prázdnotou,
keď si odriem prst a nemá mi ho kto pofúkať,
keď je celý svet proti mne a mňa nemá kto objať...
 
Je takmer pol druhej v noci a ja zas nemôžem spať. 
Myslím na teba, na nás... 
Nemôžem spať... a predsa sa zo všetkých síl snažím o jediné: 
už nikdy sa nezobudiť.