Únor 2013

Paradox

27. února 2013 v 20:36 | pod maskou |  ja a moji démoni
nemôžeš ma pohladiť, keď iní ma bijú
nemôžeš ma pochváliť, keď iní ma hania
nemôžeš ma chlácholiť, keď iní sa smejú
nemôžeš mi dovoliť, keď iní mi bránia
nemôžeš mi dať nádej, keď iní mi ju berú
nemôžeš ma nesúdiť, keď iní ma súdia
nemôžeš vo mňa veriť, keď iní strácajú vieru
nemôžeš ma zachrániť, keď iní ma dusia
nemôžeš ma ochrániť, keď iní sa rozčuľujú
nemôžeš ma utešiť, keď iní mi blížia
nemôžeš ma vytiahnuť, keď iní ma potápajú
nemôžeš ma oslobodiť, keď iní ma väznia
nemôžeš ma podoprieť, keď už viac nevládzem
nemôžeš ma objať, keď samoty som otrokom
nemôžeš ma zodvihnúť, keď na zem spadnem
nemôžeš ma poľudštiť, keď prestávam byť človekom
nemôžeš mi osušiť slzy, keď stekajú mi po tvári
nemôžeš mi opraviť, čo stále sa mi kazí
nemôžeš ma odhovoriť, keď chystám sa popáliť
nemôžeš ma zahriať, keď pri srdci am mrazí

nemôžeš ma objať, keď vo svte som sama
ani mi vrátiť naše spoločné rána,
nemôžeš mi dopovedať, ako končí táto veta
no môžeš ma milovať do skonania sveta



paradox... byť si ničím a všetkým...

Moja realita

7. února 2013 v 15:04 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Spoznala som dokonalosť...
Chutila soľou, voňala potom a vlasy mala strapaté, ako ježibaby v rozprávkach.
Aj tak bol tou najdokonalejšou osobou, akú som mala tú česť stretnúť.
Spoznali sme sa bez slov...
načo slová tam, kde stačia dotyky?
pod ťarchou tvojej túžby zmäkkli moje pery, zvlhla pokožka...
s nedočkavosťou dieťaťa som tvoje telo prijala za svoje
s chamtivosťou hladného hltala som každý tvoj výdych
dúfajúc, že aspoň časť teba tak bude navždy vo mne
v tom najkrajšom záchveve smrti zomrela som,
aby som sa opäť narodila ako iný človek
otvorila som oči a vedela som, že už to nebude ako predtým
bola som pred tebou nahá ako novorodeniatko
a ty si ma hýčkal a hladil, ako by som bola tvoja

Spoznala som lásku...
len a len vďaka tebe
darovala som ti srdce a na oplátku som si do zástavy vzala to tvoje
spočiatku strach.... sa časom premenil na oddanosť
odovzdala som sa ti celá
stačil jediný pohľad a obaja sme vedeli,
že to je to, čo chceme
to, čo je správne
dotyky bez slov sú čarovné :)

ich výsledkom bolo 3 a pol kilové dievčatko

nikdy som nebola taká šťastná!
vybehnem so psom a rovno do obchodu
co ti dnes asi uvarim?
kuchyňa rozvoniava,
malá sa hrá
a pes chrápe na gauči
na hodinách je 22:30, keď vypínam trúbu, aby mäsko príliš neoschlo
ešte omáčka a večera je hotová

v zámke zaštrnkajú kľúče
pes zoskočí z gauča
malá sa začne nahlas smiať
dvere sa otvoria a v nich obrovský úsmev!

slov zase nebolo treba
oči povedali viac
perfektná večera
spoločné umývanie riadu
pes spí v pelechu pri postieľke a stráži nášho anjelika

konečne máme čas pre seba
načo slová tam, kde stačia dotyky?
pod ťarchou tvojej túžby zmäkkli moje pery, zvlhla pokožka...
s nedočkavosťou dieťaťa som tvoje telo prijala za svoje
s chamtivosťou hladného hltala som každý tvoj výdych
dúfajúc, že aspoň časť teba tak bude navždy vo mne
... tak ako kedysi

zaspávam v tvojom náručí...
otváram oči a viem, že už to nebude ako predtým
za oknom nebo plače
žiaľom môjho srdca kropí ulice
nemám ani poňatie, čo je dnes za deň
na podlahe plno prázdnych fliaš
žiadny drobec v postieľke
ani ty po mojom boku
len pes na mňa pozerá smutnými osamelými očami
vysypem z krabičky za hrsť bielich piluliek
zapijem ich fľašou slivovice

...a som späť v tvojom objatí
ráno ti na raňajky spravím hamandeggs
a malej jej obľúbené palacinky :)