Srpen 2013

NOVÝ ZAČIATOK

22. srpna 2013 v 14:01 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Keď už si človek myslí, že je všetko stratené,
že celý svet je na ho... a že už to snáď ani nemôže byť horšie,
objaví sa jeho anjel strážny.

Miesto toho, aby mi vrazil,
opľul ma a odišiel,
podal mi ruku,
pomohol mi vstať
a oprášil zo mňa prach.

Ak niekedy v živote takého človeka spoznáte,
minulosť prestane existovať,
prítomnosť je znesiteľnejšia
a aspoločná budúcnosť na dosah.

NIKDY TI UŽ NEDOVOLÍM ODÍSŤ!

rozlucka

17. srpna 2013 v 14:16 | pod maskou |  z denníka psychopata...

Nechcem viac vidiet tvoju tvar
Tvoje sklenene oci
Nie okna, len prazdne zrkadla
Bezduchy demon v zemi anjelov
Alica v krajine prekliatych
Sama sa topis na pusti
Zufalo lapas po dychu
Lapena v svete, ktory si vytvorila
V tme, kde si sfukla vsetky sviecky
Krcis sa a kopes
Pochovana v truhle,
Do ktorej zatlkas klince kladivom sebalutosti
V hrobe vyhrabanom holymi rukami
Hliny plne usta
Dlanou prisypem este za hrst
Vidiet strach v tvojich ociach
Dotlacim balvan, co klze po mokrej trave
Dazd este neutichol
Konecne je na mieste
Uz mi neutecies
Tvoje ebenove vlasy zhnedli v bahennom zabale
Vodu uz mas v kutikoch ust
Je fascinujuce pozorovat,
ako sa kvapka spaja s kvapkou
Ako sa najlepsie priatelky objimaju v kutikoch tvojich ust
Schladilo sa
Hladina sa vlni pod tarchou padajucich kvapiek
Na rozdiel od nej, tvoje usta su pokojne
Voda priteka do priehlbiny okolo tvojej tvare
Zmizli v nej neuprimne pery
Prazdne oci
Z maleho nosteka je razom len spicka ladovca
Ponaram svoju tvar do vlhkej tmy
Lucim sa bozkom,
Co pohlti tvoj posledny zufaly vykrik
I zvysok vzduchu
Zbohom, draha
Verim na znovuzrodenie


Život je nevyspytateľný

16. srpna 2013 v 11:30 | pod maskou |  slová do sveta
Mala som 15,
zamilovaná a zradená, sklamaná som siahla po krabičke maminých liekov na spanie a zapila ich asi pol litrom domácej slivovice.
S pocitom, že už sa nikdy nezobudí som spokojne zaspávala prehrávajúc si v hlave čo mám a čo už nikdy mať nebudem.
Zoznam bol pomerne krátky.
NEMÁM vôbec nič.
A ČO MAŤ NIKDY NEBUDEM?
Domov, lásku, deti... už nikdy zo mňa nebude slávna právnička či doktorka, nenapíšem vlastnú knihu, nepostavím si praštene riešený dom s bazénom, nepozriem si polárnu žiaru z vírivky na Novom Zélande, neobjímem maminku a nekúpim jej domček pri mori, neuvidím vyrastať svojich súrodencov, ani ich deti... a vlastne ani tie svoje.
Bolo mi smutno, ale bola som pokojná, so všetkým zmierená a svojim spôsobom šťastná som zaspala.
Ráno som sa zobudila a povracala som sa.
Bolo to hrozné!
V hlave zmätok, v srdci smútok...
... z toho, že stále žijem.

Od toho rána som svoje telo týrala každý deň.
Nejedla som, nespala, miesto vody som pila litre kávy a tvrdého chlastu, fajčila 40 cigariet denne...
...jazvy na zápästiach dodnes pripomínajú niekdajšiu pomstychtivosť.
Každučký deň som si našla niečo, prečo nie som hodna chodiť po tejto planéte a prečo by som mala trpieť.
Ak som niekoho milovala,
zranila som ho tým najkrutejším spôsobom, o akom som vedela.
Nezaslúžim si predsa lásku, keď si nezaslúžim život.

Dnes mám 32rokov,
titul, vysnívanú prácu, napísala som niekoľko kníh, mám úžasnú rodinu, praštene riešený dom s bazénom, našetrené na dovolenku na Novom Zélande, dokonalého manžela, dve prekrásne deti...
... a rakovinu.

ČO NEMÁM?
Čas.

Denne bojujem zubami nehtami o každý ďalší deň.
Každý večer, keď zaspávam, dúfam,
že sa ráno zobudím a povraciam sa...

ŽIVOT JE NEVYSPYTATEĽNÝ ...

každodenný boj

16. srpna 2013 v 1:02 | pod maskou |  z denníka psychopata...
Už je polovica augusta... o chvíľu opäť narodeniny.
Ďalší rok utiekol ako voda z ospalých dlaní ráno nad umyvadlom.
365 dní - toľko premárneného času!

Čo by za to dali iní!

A ja?!?
Ja len sedím a zamýšľam sa nad životom.
Najkomickejšie na tom všetkom je, že sa nad ním zamýšľam už celé roky :D
Za celé tie roky som nič nevymyslela, no aj tak sa nad životom radšej zamýšľam, než by som ho žila.
Proste večný teoretik.

Vždy som bola taká.

Keď sa mi páčil nejaký chalan, vždy som najskôr premýšľala, ako naňho zapôsobiť, ako si ho získať... väčšinou tak dlho, kým ma niekto nepredbehol.

Keď som chcela chudnúť- a že to nie je tak dávno, vlastne to trvá dodnes - vždy som si najskôr vypracovala perfektný plán. Cvičebný plán, vrátane pitného režimu, zostavila som jedálniček s presným rozpisom kedy a čo jesť. Dokonca som si podľa jedálnička spravila aj nákupný zoznam! Dokopala som sa do obchodu, utratila som strašné prachy za všetky tie zdravé veci a nakoniec aj tak vždy po ceste do práce za behu na bus zhltnem bagetu z bufetu, zapijem ju energeťákom.

Keď sa mám učiť na skúšky do školy, vždy si an to vopred vyčlením čas. Nejdem do práce, všetko presne na hodinu rozplánujem, vopred si pripravím veci, jedlo, kávu... a než to všetko starostlivo pripravím, je už na učenie zase neskoro.

Potom príde deň ako ten dnešný, kedy si to všetko uvedomím a rozhodnem sa pre radikálnu zmenu!
... ktorú si samozrejme starostlivo naplánujem ...