Červen 2016

pacifista a altruistka

3. června 2016 v 12:10 | Beneath
Neexistuje univerzálny návod na to - ako mať spokojný život, ale viem jedno - nejde to so zvesenými kútikmi úst.

Pôvodne som si mylsela, že minulý týždeň už nič neprekoná :D ale to som netušila, aký bude tento.
Za všetko asi vraví fakt, že posledný mesiac ma opätovne primäl vrátiť sa na blog a písať, pretože nutne potrebujem všetky tie veci dostať zo seba.

2. 9. 2015 o 10.46 som spoznala Pacifistu a aj keď som ho nikdy predtým nevidela, tak nejak som tušila, že to nedopadne dobre :D

Pohotové odpovede, okúzľujúce dvojzmysly a občasné prejavy sčítanosti a vrodenej inteligencie.. ešte vždy si zhlboka vzdychnem, keď si na to spomeniem.

Šialene som sa zamilovala!!!

A to aj napriek tomu, že som už nejaký ten rok šťastne zadaná...
Viem, ak si toto niekedy prečíta Ross, bude sa rozčuľovať... ale je to tak.
Na láske, predsa nie je nič zlé ;)

Ďalej som si žila svoj život a spoznávala ho písmenkovaním tisícov správ.
Nie som zástancom reálnych stretiek z netu, ale nakoniec sme sa stretli aj osobne.
Pamätám si to, ako by to bolo dnes - srdce mi búšilo a zreničky som mala doširoka roztiahnuté hľadajúc ho v polnočnej tme malomesta. Zbadať auto nebolo ťažké :D nie je to práve tradičný cestný typ - horšie však bolo držať s ním krok.

Cítila som sa ako lovec a musím dodať, že to bolo po dlhej dobe a tiež, že sa mi to páčilo.
Bola som zvedavá, no stále som bojovala s chuťou utiecť.
Z tmy v podchode som sledovala, ako po par spravch v messengeri auto konečne zachádza na správne parkovisko a svetlá zhasínajú.

Prvé, čo ma napadlo, keď vystúpil z auta: "Pohoda, absolútne nie je môj typ!"

Lepšie povedané - je presným opakom muža, ktorý ma vzrušuje :D Toto poznanie mi do duše vlialo pokoj šaolinského mnícha. Je to šialené, ale o to viac som sa ho chcela vedieť, či je vlastne skutočný, či je "môj Pacifista"... a on bol.

Nenahovorili sme toho veľa a predsa nebolo ticho :D
Nie také to nepríjemné, trápne.

problém je, že je úplne jedno ako vyzerá
je úplne jedno či má auto alebo peniaze
je jedno, že je to neverný záletník
pretoze ja milujem jeho zvrátenú hlavu

Čítala som, že "žena strelec, keď sa zamiluje,
je ako pomätená a zdá sa, že sa partnerovi celkom odovzdáva."

A ono je to naozaj pravda.

no ja sa neodovzdávam manželovi,
ale vysnívanému Pacifistovi

aj keď len v predstavách


úsmev prosím

1. června 2016 v 13:51 | Beneath |  z denníka psychopata...
Neznášala som tú frázu :D
Asi preto, že som sa odjakživa nerada fotila.
Vždy som bola radšej za objektívom než pred ním - a tak je tomu dodnes.

"Úsmev prosím!" ... "no tak, ukáž mi pekne zúbky"

Keď som bola druháčka fotili nás pri šlabikári, hodila som šlabikár fotografovi do hlavy
a hrdo som odkráčala.
Aj preto mám z čias základnej školy len tú jedinú "prvácku" fotku.

"Úsmev a pozeraj sa mi sem."
Môj musculus risorius v spolupráci so zygomaticom major bez rozmyslu odhalí zuby
až po ďasná,oči sa rozšíria, brada nadvihne a hlava natočí mierne vľavo.

"Super... vydrrrrrrrrž. Hotovo."

Každé ráno sa zobúdzam do úspešného dňa v detstve vysnívaného spokojného života.
Sny splnené, očakávania ďaleko predčené a cesta k úspechu jasne vytýčená.

Čo viac si od života priať?

...pýta sa ma vlastná hlava zatiaľ, čo po nej stekajú horúce slzy sprchovej hlavice.
Dychom zamlžím zrkadlo a nakreslím naň prstom srdce....
... to ale neznamená, že žijem.
Oblečiem si šaty, skryjem tvár do púdru a farieb,
pozornosť rozptýlia šperky a zdobené nechty.
V podpätkoch vykročím za úsmevmi a podaniami rúk plnými srdečných prianí.


Čo viac si od života priať?

Stále si tú otázku opakujem v hlave sediac na zábradlí.
Keby ma tak niekto videl :D

V jednej ruke cigareta, v druhej vodka.
Hypnotizujem hladinu vody podomnou a snažím sa
nájsť v nej aspoň náznak vlatného odrazu.
Márne.

Nemŕtvi nemajú odraz v zrkadlách...

Čo viac si od života priať?

POCIT


akýkoľvek

Dala by som všetko za jedinú sekundu skutočnej bolesti.


Hladina ma šepotom volá a ja tak veľmi túžim po objatí.
Neviem odolať.
Láka ma predstava, že pri dopade sa snáď dočkám.
Snáď pocítim vzrušenie, možno strach, úľavu... bolesť...
"Úsmev prosím" poviem si v duchu.


Púšťam fľašu

i lodičky


bosá odchádzam

"žiť" ďalej svoj "spokojný" život.