Bezmenná

11. června 2017 v 21:29 | Altruistka |  bedtime stories
|Už v taxíku do práce mala chuť strčiť si ruku do nohavičiek a prostredníčkom sa hrať až kým jej slastné "ách" nezomrie na perách. Dobíjala si tak baterky.|
Rýchlo ju to prešlo, keď zbadala, že taxikár nie je sexy potetovaný pornoherec, ale potom zapáchajúci 40nik so zvyškami jedla v kažom záhybe želé, ktoré nazýval telom.
Škoda, že život nie je ako porno - pomyslela si a vytiahla z kabelky mobil.
"Dobré ráno, pane. Už som na ceste."


Milujem svoju prácu. Vlastne mám občas pocit, že moja práca je celý môj život. Kvôli častým služobkám bývam v holobyte bez gauča a nábytku, s výnimkou kuchyne a postele - tá je obrovská a luxusná. Dokonca nemám ani kvetiny či rybičky - neprežili by tú samotu. Za to mne samota prospieva.

V kancelárii som si nestihla ani naliať šálku kávy, keď mi zavibroval pager. Ani nechápem, prečo ho stále používame, ale pán Martin na tom trval. Je to skvelý šéf, ale občas je trochu staromódny. Na 50-nika vyzerá výborne, no so ženami zaobchádza ako v stredoveku - preto je stále nezadaný.
Keď som vošla do kancelárie stál ku mne chrbtom a kochal sa pohľadom na spiace mesto.
"Slečna, o 2 hodiny odchádzame. Pripravte všetky podklady."
"Samozrejme, pane. Môžem pre vás urobiť ešte niečo?"
Mlčky kývol rukou na pokyn, aby som odišla.

Som tu už takmer rok a on si doteraz nezapamätal moje meno? Dokonca sa na mňa ani nepozrie, keď so mnou hovorí!"
Navonok som musela byť profesionál. Bolo o pánovi Martinovi známe, že v podniku neznesie len 2 veci - emócie a nedisciplinovanosť. Nechápala som jeho chovanie už pri pohovore, no posledný mesiac si pripadám ako vzduch.
Keby som s ním netrávila 20 hodín denne, asi by som sa bála o svoje miesto.

* * * * *

Keď šofér zastavil pred lodenicou, snažila som sa nedať najavo svoj údiv.
"Prepáčte, pane. My neletíme?"
"Nie, slečna. Je to problém?"
"Nie, nie je, pane."
Čakala som síce nejaké vysvetlenie, ale v podstate mi odľahlo. Lietanie nemám práve v obľube. Plnými dúškami som si vychutnávala čerstvý jarný vzduch, zatiaľ čo som sa presúvala do podpalubia. Necestovali sme takto prvý raz, takže som vedela, kde je moje miesto. Ponorila som sa do vybavovania mailov a telefonátov tak veľmi, že som ani nezaregistrovala, že sme vyplávali. Z workoholického vákua ma vytrhlo až bzučenie pageru za opaskom nohavíc. Pán Martin. Tak fajn, všetko odlož a nájdi svojho šéfa.
V kajute som ho nenašla a tak som sa rozhodla zájsť na mostík. Po ceste ma však zlákal prekrásny výhľad z paluby - nedalo sa mu odolať. Na mase vody nič očarujúce nie je, ale keď prvé slnečné lúče túžobne lapajú po línii obzoru, pripomínajú ruky chamtivého milenca. Hladina splýva s oblohou ako dve telá pri milovaní. V tom mi pager zazvonil po druhý raz. Zvrtla som sa na opätku a pridala som do kroku.

"Prepáčte, ja... nevedela som Vás nájsť, pane."
Stál za kormidlom - ako vždy v košeli a nohaviciach. A ako vždy, odpovedal bez toho, aby sa na mňa pozrel: "Videl som Vás stáť na palube."
"Ó, to áno. Ja, len som sa potrebovala trochu vyvetrať. Odkedy som prestala fajčiť, mávam strašné návaly."
Prečo som len povedala tú duhú vetu? To si fakt myslíš, že ho zaujímajú tvoje návaly?

"Posaďme sa." otočil sa ukázal smerom k salóniku. Vážny výraz mal na tvári vždy. Usmial sa za celý ten rok len raz - keď ho fotili do nejakých novín. Chcela som ho následovať, tak ako sa na asistentku patrí, no naznačil mi, aby som do miestnosti vošla prvá.

* * * * *

Na stole stáli dva poháre a prekrásna fľaša z brúseného kryštáľu. Nikdy som nič podobné nevidela. Mnohé z vecí, ktoré vlastní pán Martin, som nikdy predtým nevidela. Má svojský a mne veľmi blízky vkus a rád sa obklopuje peknými vecami.
Čo sa týka pána Martina, fascinoval ma už od strednej školy. Bol to človek, ktorý z ničoho holými rukami vybudoval svoj podnik a ja som vždy dúfala, že raz aj ja vytvorím niečo také impozantné - alebo sa apoň stanem niečoho takého súčasťou. Po tom, čo som nedokončila vysokú, by ma ani vo sne nenapadlo, že sa niekedy do BM Tower pozriem, nie to, že budem raz asistentkou majiteľa. Aj preto som doslova "držala hubu a krok".

"Posaďte sa, slečna." ukázal na jedno z kresiel a sám čakal, kým si sadnem.
"Ďakujem, pane."
Vzal do ruky pohár.
"Ehm,... viete pane, ja veľmi nepijem."
Konečne mi pozrel do očí. Na ten výraz nikdy nezabudnem.
"Dnes panáka budete potrebovať. A okrem toho - je to 60-ročná whiskey."
Tváril sa, ako by mi oznamoval, že nastane koniec sveta. Po chrbte mi prebehol mráz a cítila som, ako mi bledne tvár.
Mierne sa chvejúcou rukou som siahla po pohári a pousmiala dvíhajúc ho na náznak prípitku.
Urobil dva kroky k oknu za mnou. "Na čo ste to vonku pozerali?"
"Východ slnka - je ako..." odpila som si z pohárika, aby som získala čas na nájdenie vhodného výrazu.
"Orgazmus."
Povedal to tak prirodzene a mimovoľne, že som s vytreštenými očami zahapkala: "A.. ako Vás to vlastne napadlo?"
"Vyvrcholenie po dobrom sexe je vždy ako znovuzrodenie, ako úsvit nového dňa - svieži, farebný a plný energie. To predsa mladá žena musí vedieť lepšie než ja."
Cítila som, ako mi zčerveneli líca a zrýchlil sa tep. "Pane, ja... nemyslím si, že toto je vhodná téma na rozhovor." povedala som rozpačite, až takmer šeptom.
"Prečo nie, slečna?"
"Neviem. Nie je to správne."

Zacítila som vôňu santalového dreva a horúci dych na šiji zašpkal: "Čo ak je to jediná správna vec?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 192.168 1.1 192.168 1.1 | E-mail | Web | 12. června 2017 v 9:55 | Reagovat

Thanks for sharing your story, I am looking forward to seeing the next part.

2 Eliss Eliss | Web | 12. června 2017 v 10:09 | Reagovat

Píšeš moc dobře, těším se na pokračování!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama