Čo to do pekla?

25. června 2017 v 19:21 | Mizantrop |  bedtime stories
Nechcel som ju vydesiť.
Stiahla sa ako malé vystrašené zvieratko. Snažila sa skryť svoje rozpaky, no vždy, keď ju niečo zaskočilo, na spánku jej nabehla malá pulzujúca žilka a na pár sekúnd zatajila dych.
Pracuje pre mňa presne 322 dní. Už pri pohovore mi niečo našepkávalo, že to nie je dobrý nápad, no nevedel som si pomôcť. Fyzickú krásu ženy som nikdy nebral ako kritérium výberu, skôr ako pridanú hodnotu.
Od chvíle, čo vstúpila do mojej pracovne, mrazilo ma z nej. Pripomínala mi polárnu žiaru - krásna ale mrazivá.
Mala len strednú školu. Aká "drzosť" uchádzať sa bez vzdelania a referencií o miesto mojej asistentky.
Napriek tomu vošla, ako by bola tou jedinou vhodnou adeptkou na toto miesto.

* * * * *

Zovrela pohár tak silne, až jej zmodrali končeky prstov.
"Viete, pane..."
Vedel som. Mlčky som jej položil ruku na rameno, aby som ju prinútil uvoľniť kŕčovité zovretie pohára.

Videl som v jej očiach, i keď ich strnulo klopila k stolu, ako zdesene a chaoticky hľadá vhodné slová. Myšlienky sa miešali s emóciami a profesionálna cenzúra škratala možné odpovede a námietky až jej nezostával jediný obstojný argument. Po prvý raz vyzerala zraniteľne - skoro ako každá iná ľudská bytosť. Cítil som, ako sa pod mojim dotykom kŕčovite zachvela.

Pohľad na ňu ma nesmierne uspokojoval.
Bola pre mň skutočnou výzvou.
Trvalo mi pol roka, než som sa rozhodol, či ju pretiahnem, alebo i ju nechám ako asistentku. Naozaj schopných asistentiek je dnes len málo... ale vážne ma naštvalo, že za celého pol roka sa ani jediný raz nepokúsila zviesť ma.

Ruku som mal stále položenú na jej ramene. Keď sa nadýchla, jej bradavky vytvorili nepatrný obrys. Tá hodvábna perleťová blúzka ma privádzala do šialenstva.
Som presvedčený, že ju nosila zámerne!
Nech urobila akýkoľvek pohyb, vždy som videl každučký záhyb jej tela. Nejde ani tak o tom, ako vyzerá... ale ako sa hýbe. Tie nenápadné mličkosti, ako bradavky rysujúce sa spod hodvábnej blúzky vždy, keď sa skloní nad stolom a jej prsia vlastnou váhou len-len že neodtrhnú ten miniatúrny gombík, čo ich vezní.
Alebo nohavice. Prečo do pekla nenosí sukne? Nikdy som nevidel jej nahé nohy... a možno je to tak lepšie. Vždy keď bez slova odchádza z kancelárie, predstavujem si, ako jej tú sukňu vyhrniem až na driek a oslobodím ich, aby ma vzápätí mohli objať a...

Pri tej predstave som jej rameno zovrel vzrušením.


V tom sa niečo zmenilo.
Uvoľnila sa. Jej ramená klesli a kŕčovito dokonale vystreté telo uvoľnene kleslo do kresla. Koketne zodvihla pohár k ústam a bez toho, aby sa na mňa pozrela povedala pevným hlasom "Je mi cťou pre Vás pracovať, pane."

Po chrbte mi prebehol mráz. Jej tón ma prinútil stiahnuť ruku.
Kopla do seba pohárik a prudko sa postavila s pohľadom pevne zabudnutým primo do mojich očí.

"Dostať sa až sem ma stálo veľa námahy a nikdy sa toho len tak nevzdám. Teraz, s Vašim dovolením, musím ísť dokončiť svoju prácu."

Prázdny pohár ležérne hodila na stôl
a nechala ma samého s mojimi myšlienkami.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 25. června 2017 v 20:21 | Reagovat

To jsem tedy zvědavá jestli ji nakonec svede :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama